Freudovými témami vstupujeme do psychických území, ktoré Freud formalizoval a prehĺbil v prvej a druhej téme, území definovaných ako topos t. j. miesta, kde sa odohrávajú vzťahy medzi protikladnými aspektmi, ako je vedomie a nevedomie, medzi impulzmi, ktoré sledujú princíp slasti, a jeho potláčaním.

Freudov ľadovec

Freudovské témy odkazujú na psychické miesta Freud teoreticky rozpracoval vo Výklade snov ako súčasť svojej psychoanalytickej skúsenosti a možno ho považovať za základ koncepcie psychickej multiplicity.

Freudovské témy naznačujú akési psychické rozdelenie, t. j. rozdiely vo vyjadrení vnútornej reality jednotlivca, reality, ktorá sa odráža v snoch, a ktorú tak zaviedol Freud:

"Veľký Fechner vo svojej "Psychofyzike" po niekoľkých úvahách o sne uvádza svoju hypotézu, že snová scéna sa líši od scény bdelého reprezentačného života. Žiadna iná hypotéza nám podľa neho neumožňuje pochopiť osobitné vlastnosti sna. Predstava, ktorá sa nám takto ponúka, je predstava psychická lokalita ." (Výklad snov s. 466)

Termín Topica je výraz používaný vo filozofii a označuje argumentáciu rôznych názorov alebo téz, ktoré sa majú dokázať; pochádza z latinského termínu topos". t. j. miesto, priestor, niečo ohraničené, rovnako ako sú ohraničené psychické sféry, ktoré Freud teoreticky vymedzil prvou a druhou témou.

Prvé aktuálne

Prvé freudovské aktuálne témy predstavil Freud vo Výklade snov, hoci sa vyvíjajú z predchádzajúcich koncepcií uvedených v " Model psychológie "z roku 1895 a v listoch od Fliessa (1. januára 1896 a 6. decembra 1896)

Takto Freud prezentuje pojem " psychická lokalita ":

"Predstavme si preto psychický aparát ako zložený nástroj, ktorého súčasti pomenujeme inštanciami alebo pre väčšiu zrozumiteľnosť systémami.

Neskôr si predstavíme, že tieto sústavy majú medzi sebou stálu priestorovú orientáciu približne ako rôzne sústavy šošoviek ďalekohľadu, t. j. jedna za druhou." (Výklad snov s. 466)

Prvým aktuálnym Freud identifikuje variácie psychických procesov v smere od neprístupných k prístupným vedomiu, procesy, ktoré sú: Nevedomé Predvedomé Vedomé.

Freudovské témy Nevedomie

Nevedomie prvej freudovskej témy je systém, v ktorom fungujú pudy a inštinkty, ktorým vedomie nerozumie a ktorým je odopretý prístup do vedomého systému.

Požiadavky a inštinkty, ktoré zostávajú aktívne a usilujú sa o prístup k vedomiu a bránia im aspekty odstránenia, t. j. protichodné sily z cenzúry. Nevedomé obsahy sa tak môžu prejaviť len v snoch alebo prostredníctvom fyzických symptómov a výpadov.

Freud píše o tejto téme:

"Jadro nevedomia tvoria reprezentácie pohonu, ktoré sa usilujú o vybitie svojej investície, teda pohony túžby... V tomto systéme neexistuje negácia, pochybnosť ani rôzne úrovne istoty.

Toto všetko zavádza až práca cenzora.... Nevedomé procesy sa stávajú prístupnými nášmu poznaniu len v podmienkach snenia a neurózy... Samy o sebe sú nevedomé procesy nepoznateľné" (Metapsychológia s. 70-71)

Je možné porovnať znaky nevedomia prvého topiku s Es druhého topiku.

Freudovské témy Podvedomie

Predvedomie znamená stav, ktorý je nevedomý, ale ľahko vyvolateľný vedomím.

Predvedomie je od nevedomia oddelené cenzúrou, ktorá sa snaží zabrániť tomu, aby sa do predvedomia dostali nevedomé obsahy, a od vedomia je oddelené ďalším typom selektívnej cenzúry, ktorej úlohou je vyniesť na povrch len tie obsahy, ktoré nie sú pre vedomie rušivé. Do predvedomia patria infantilné a neaktualizované spomienky, ktoré sa môžu objaviť.

Toto je Freudova definícia:

"Predvedomie definujeme ako posledný zo systémov vložených do motorického extrému, aby sme naznačili, že procesy vzrušenia, ktoré tam prebiehajú, môžu dosiahnuť vedomie bez ďalších prekážok, ak sú dodržané určité podmienky, ako napríklad určitá úroveň intenzity, určité rozloženie funkcií, ktoré definujeme ako pozornosť a podobne. Je to zároveňsystém, ktorý je kľúčom k dobrovoľnej motorike." (Výklad snov s. 470)

V skutočnosti je predvedomie spojené nielen so spomienkami, ale aj s automatickými funkciami, ktoré sú integrované ako vedomosti a zostávajú k dispozícii, ale nevedomé. Napríklad pohyby potrebné na jazdu na bicykli, riadenie auta alebo lyžovanie sú spojené s predvedomím. Pohyby, ktoré sa vykonávajú bez myslenia, pretože boli naučené a zostávajú v akejsi vnútornej pamäti.ponorené ako predvedomie.

Freudovské témy Vedomie

Vedomie, ako naznačuje samotný pojem, súvisí s uvedomovaním si skutočnosti. Je to funkcia, ku ktorej má prístup každá ľudská bytosť už len tým, že je cítiaca a má vedomie seba samého. Freud ju spája s kritickou inštanciou:

"Kritická inštancia je vo väčšom vzťahu k vedomiu ako kritizovaná inštancia... Stojí ako zástena medzi ňou a vedomím. Našli sme tiež určitú podporu pre stotožnenie kritickej inštancie s princípom, ktorý riadi náš bdelý život a rozhoduje o našom vedomom dobrovoľnom konaní." (Výklad snov s. 470)

Druhé aktuálne

Druhé freudovské aktuálne delenie spočíva v rozdelení psychiky na ego, superego a id a bolo formalizované v roku 1923 po vydaní pojednania " Ego a id "Nadväzuje na predchádzajúcu koncepciu troch psychických úrovní vedomia, nevedomia a predvedomia, od ktorej sa líši tým, že psychické lokality prvej topiky nadobúdajú väčšiu definíciu a konzistenciu, akoby boli autonómnymi aspektmi v rámci osobnosti.

Freudovské témy Id

V id sa nachádzajú dedičné faktory, inštinkty, dojmy, potreby, pudy, ktoré sú základom princípu rozkoše a nachádzajú uvoľnenie prostredníctvom bezprostredných evokácií libidinálneho objektu (sny, denné fantázie, snenia).

Pojem Es je prevzatý od G. Groddecka a vyjadruje ním rozvinutú myšlienku, že:

"To, čo nazývame naše ego, sa v živote správa v podstate pasívne a sme prežívaní neznámymi a nekontrolovateľnými silami... Človek je prežívaný id." (Kniha o id s. 14-15)

V prvom freudovskom aktuálnom systéme sa id zhoduje s nevedomím, ale v "Ja a Id " Freud poukazuje na to, že mnohé obranné mechanizmy ega sú nevedomé, v dôsledku čoho sa id diferencuje tým, že sa definuje ako:

"veľký rezervoár libida a, všeobecnejšie, pudovej energie..... Id je chaos... je naplnené energiou, ale nemá žiadnu organizáciu, nevyjadruje jednotnú vôľu" (Ego a Id s. 258).

Okamžité reakcie a automatické reflexy patria k id. Je to pól fyzickej a psychickej energie, čiastočne dedičný, čiastočne získaný a v neustálom dynamickom napätí (alebo konflikte) s egom a superegom.

"Uvedomujeme si, že nemáme právo nazývať nevedomý systém psychickým územím, ktoré je cudzie egu, pretože charakter nevedomia nie je výlučný.

No potom už nebudeme používať termín nevedomie v systematickom zmysle, ale dáme tomu, čo sme doteraz takto označovali, lepší názov, ktorý už nebude podliehať nedorozumeniam. V súlade s Nietzscheho jazykovedným používaním a na základe návrhu Georga Grodecka ho budeme odteraz nazývať "Es".

Toto neosobné zámeno (v nemeckom jazyku zámeno tretej osoby) sa zdá byť obzvlášť vhodné na vyjadrenie priepastného charakteru tejto psychickej provincie, jej vonkajškovosti pre Ego. Super-Ego Ego a Es sú teda tri sféry, územia, provincie, na ktoré rozkladáme psychický aparát človeka.

ES tak možno chápať ako nádobu pre pudové impulzy riadené princípom rozkoše, ktoré sú zväčša, ale nie úplne, nevedomé. Spomeňme si napríklad na pudy hladu a smädu, ktoré sú vedomé, zatiaľ čo sexuálne impulzy nie vždy.

Freudovské témy Super-ego

Superego sa považuje za funkciu ega, ktorá sa prejavuje najmä v cenzúrnej a kritickej úlohe a v permanentnom pozorovaní aspektov ega, s ktorými sa odlišuje. Z veľkej časti nevedomé sa zisťuje ako účastník psychického konfliktu týkajúceho sa zákazu, nesplnenia túžby a súčasného uvedomenia si tejto túžby.

Môže sa zhodovať s oneirickou cenzúrou a sám Freud ju definuje ako "i deale ega ".

V skutočnosti superego v sebe obsahuje aspekt, ktorý možno pripísať čisto cenzúre a zákazu, ako aj aspekt modelu alebo ideálu a môže sa zhodovať s akýmsi morálnym svedomím.

Formovanie superega prebieha ako záverečná fáza oidipovského komplexu, keď muži aj ženy rôznym spôsobom introjekujú rodičovské zákazy a projekcie viny na seba a sublimujú ich do "identifikácia s rodičovskými postavami.

Neskôr sa obohacuje o sociálne a výchovné vplyvy prostredia pôvodu, takže superego sa stáva čoraz viac štruktúrovaným a:

"... nie je postavené na modeli rodičov, ale na modeli ich superega, je naplnené rovnakým obsahom, stáva sa nositeľom tradície, všetkých nepominuteľných hodnotových súdov, ktoré sa touto cestou odovzdávali z generácie na generáciu (Úvod do psychoanalýzy s. 179).

Freudovské témy Ego

Ego je štruktúra psychiky, ktorá stojí vo funkcii vzťahu (a závislosti) s pudmi id, s požiadavkami superega a konfrontáciou s realitou. Objavuje sa ako sprostredkujúca funkcia, ako " ložisko " medzi protichodnými aspektmi prítomnými v jedincovi, v neustále prítomnom dynamickom napätí medzi tým, čo definoval sám Freud:

"...nebezpečenstvo hroziace z vonkajšieho sveta, libido, id a prísnosť superega (Ego a id s. 517).

Ego je spojovacím článkom medzi rôznymi psychickými procesmi, ktoré prebiehajú v jedincovi, a podlieha princípu reality tým, že sa zaoberá princípom rozkoše, túžby a jej zadržania, keď nie je k dispozícii libidinálny objekt, do ktorého by sa mohli investovať.

Ego identifikujeme ako súčasť oneirickej cenzúry v obrannej funkcii súvisiacej s túžbou po spánku a potrebou spánku pokračovať. Obranný mechanizmus pripisovaný egu sa spúšťa ako dôsledok toho, čo Freud nazýva " núdzový signál "reakcia na ohrozujúce pohnútky id a reality:

"Ego sa správa rovnako ako lekár pri analytickej liečbe, pretože s ohľadom na reálny svet sa ponúka id ako libidinálny objekt a usiluje sa o to, aby sa libido id obrátilo proti nemu samému." Nie je len pomocníkom id, ale aj pokorným sluhom id, ktorý prosí o lásku svojho pána (ako vyššie, s. 517-18 )

Ego si teda môžeme predstaviť ako sluhu utláčaného dvoma pánmi, ktorí mu dávajú protichodné príkazy: na jednej strane superego, ktoré cenzuruje, a na druhej strane id, ktoré túži.

Marzia Mazzavillani Copyright © Reprodukcia textu zakázaná

............................................................................................

Bibliografia:

• S. Freud Výklad snov Gulliver 1996
• S. Freud Návrh psychológie v dielach Bollati Boringhieri Do zv. II
• S. Freud Úvod do psychoanalýzy v dielach Bollati Boringhieri Do zv. XI
• S. Freud Metapsychológia v dielach Bollati Boringhieri Do zv. VIII
• S. Freud Ego a Id v prácach Bollati Boringhieri K zväzku IX
• G. Groddek Kniha Es Adelphi 1966
• Laplanche a Pontalis Encyklopédia psychoanalýzy Laterza 2005
• U. Galiberti Psychológia Garzanti Do roku 1999

• Ak máte záujem o moje súkromné poradenstvo, prihláste sa do Adresára snov
• Predplaťte si bezplatne NEWSLETTER Sprievodcu ďalších 1400 ľudí sa už prihlásilo

Predtým, ako nás opustil

Milý čitateľ, snažil som sa tému podať jednoducho a zrozumiteľne a dúfam, že vzbudila tvoj záujem a podnietila ťa k hlbšiemu ponoreniu sa do nej. Ďakujem, ak mi moju snahu oplatíš malou pozornosťou:

Zdieľajte článok a lajkujte ho